Matej Krén

„… Téma straty pamäti či zabudnutia spôsobená ich fyzickou deštrukciou v Amnezitári tu prechádza vlastným, jedinečným vývojom. Knihy sú tu poňaté ako iná, nefyzická príroda so svojou výlučne poetickou genézou a zákonitosťami. Deštruované knihy z Anamnezária sa akoby vracajú ku svojim vývojovým prakoreňom – zvitkom. Tieto zárodky staro-novej existencie kníh – ‚mikro-zvitky‘ vyrastajú a prerastajú pôvodnými knihami a ‚rozpamätávajú‘ sa na svoj pôvodnú prapodobu. Každý mikro-zvitok je vytvorený zarolovaním jednej stránky knihy, novín alebo časopisu. Anamnezárium je skleníku podobné prostredie, v ktorom tento metaforický proces prebieha – je to miesto anamnézy – reinkarnácie či návratu stratenej pamäti a zabudnutia.“

“… While the theme of memory loss and forgetting in the Amnesitory arises from the physical destruction of the books, here it takes on a new and unique form. Books are conceived as a diff erent, non-physical nature with its own poetic genesis and inherent laws. The destroyed books of the Anamnesarium seem to return to their primal roots – scrolls. These nascent ‘micro-scrolls’ emerge and grow, eventually overtaking the original books, as if ‘remembering’ their original form. Each micro-scroll is made by rolling a single page from a book, newspaper, or magazine. The Anamnesarium itself is a greenhouse-like space, where this metaphorical process unfolds – a place of anamnesis, where lost memory and forgetting are