Dominika Sulírová

„Páči sa mi poľské slovo ulotne. Je to prídavné meno, ktoré by sa dalo voľne preložiť ako pominuteľné alebo letmé. Vec, ktorá je ulotna, je v stave takmer odletieť, efemérne existuje na hranici nami vnímanej skutočnosti a snu. Existuje, ale vzbudzuje pocit, že sa o chvíľu vytratí z dohľadu či dosahu a odletí. Papier z japonského kra kozo je v podstate ulotnym materiálom. Ide trochu o oxymoron, pretože napriek tomu, že celý čas vnímame jeho existenciu a hmotu, je to zvláštne nehmotný materiál. Zároveň si však myslím, že jeho zdanlivá krehkosť a neha obsahujú veľkú výrazovú silu, pretože v jeho forme, nech je akokoľvek tichá, počuť ozvenu slova takmer…“

“I like the Polish word ulotne. It’s an adjective that could be loosely translated as fl eeting or transient. Something that is ulotne is in a state of almost fl ying away, existing momentarily on the edge of what we perceive as reality and dream. It exists, but it evokes the feeling that it will soon disappear from sight or reach and take fl ight. Japanese paper, kozo, is essentially an ulotne material. It’s a bit of an oxymoron, because even though we perceive its existence and materiality all the time, it’s a strangely immaterial substance. Yet I also believe that itsapparent fragility and tender-ness carry great expressive power, because in its form – no matter how quiet – there’s an audible echo of a word almost…”